SABA

CHCEM, ABY BOL TRÉNER NA MŇA HRDÝ!

KO BC Galanta je mladý perspektívny klub, v ktorom trénuje množstvo taktiež mladých a bezpochyby i perspektívnych boxerov. Jedným z nich je aj Lukáš „Buco“ Forro, ktorý sa do krátkej histórie klubu nezmazateľne zapísal ako prvý boxer, ktorý priniesol kov z významného medzinárodného podujatia. Bronzovou medailou z ME žiakov potešil nie len „KO Galanťanov“, ale aj všetkých ostatných, ktorí prajú slovenskému boxu.
Nášho mladého reprezentanta sme trochu vyspovedali, aby sme na tieto stránky priniesli článok o niekom, kto si to naozaj zaslúži – a „Buco“ takým boxerom určite je.

ME sa konali v netradičnom letnom termíne, aká bola tvoja príprava?
Záverečná príprava zameraná na ME trvala asi mesiac, prakticky celý júl. Nebolo to jednoduché, kamaráti chodili na kúpaliská, ostatní chalani z klubu mali voľno, no ja som musel makať. Celá príprava ale stála za to a myslím si, že som spravil pekný výsledok a drina sa oplatila. Boli tam oveľa vyspelejší boxeri ako ja a preto si tretie miesto veľmi vážim a som rád, že som potešil môjho trénera Tomiho Kovácsa a že je na mňa hrdý. Chcel by som sa mu za to poďakovať, rovnako ako všetkým, ktorí mi držali palce.
 
Hovoril si, že chalani z klubu mali počas tvojej prípravy voľno, kto ti teda robil sparingpartnerov?
V Galante mi robil sparingpartnera hlavne môj tréner. Chodil som s ním aj na tréningy do Nitry a tam som mal kvalitných a skúsenejších sparingpartnerov, sparoval som s Tomášom Vaňom, Patrikom Rajcsányim, Dodom Sirotekom, či Jurom Babiakom.
 
Prvý zápas, ktorý ti zabezpečil medailu, si zdolal Bulhara 1:0. Ako by si zhodnotil tento duel?
Mal som pred zápasom veľkú trému, ktorá neopadla ani počas dlhej rozcvičky. Keď som však vstúpil do ringu, tak tréma zmizla. Myslím si, že o všetkom rozhodlo prvé kolo. Vyhral som ho 1:0, no bol som jasne lepší, dostal som sa do bodového vedenia a získal si potrebný rešpekt. Potom sa už výsledok nemenil, hoci som mohol vyhrať aj vyšším rozdielom. Po zápase som bol veľmi šťastný, vedel som, že mám istú medailu, no tréner mi povedal : „prečo by sme nemohli ísť pre zlato?“ Neuspokojil som sa, chcel som vyhrať aj ďalší zápas.
 
Ten ti ale nevyšiel, s Angličanom McCannom si prehral 0:3...
Áno, tento zápas nedopadol podľa mojich predstáv. Išiel som na maximum svojich možností, ale musím uznať, že súper bol lepší. Na svoj výkon som bol  ale hrdý, bojoval som až do konca a nemyslím si, že by som tohto súpera v budúcnosti nemohol zdolať. Teraz však postúpil ďalej on, no ja som aj tak šťastný za medailu z takéhoto veľkého podujatia, aj keď je bronzová.
 
Na ME boli aj tvoji rodičia, čo ti povedali po vyhratom prvom zápase?
Povedali mi, že sú na mňa hrdí aj po prehratom zápase. Vraj to stálo za to, a že neľutujú peniaze, ktoré do mňa vrazili. (smiech)
 
Medaila z ME žiakov je krásna, ale iste si uvedomuješ, že vo vyšších vekových kategóriách to bude ešte ťažšie a bude treba na takýto úspech vyhrať ešte viac zápasov. Aké sú teda tvoje ciele do budúcna? Čo by si chcel dosiahnuť?
Jasne, že som si toho vedomý... Mojím cieľom je vyhrať čo najviac zápasov a zúčastňovať sa na takýchto vrcholných podujatiach. Chcem sa stále zlepšovať a chcem aby bol na mňa tréner hrdý.
 
Tak na záver už len krátky dotazník boxera:
 
Športový idol : boxer Marvin Hagler
 
Najobľúbenejší tréning: technicko-taktické tréningy
 
Neobľúbený tréning: kondičné tréningy
 
Tvoj doterajší najlepší zápas: Patrick McCann (Anglicko) na ME žiakov
 
Najhorší zápas: meno súpera si nepamätám, ale bolo to na gala večeri „Odplata“  
 
 
Buco, ďakujem za rozhovor.